Pripadá mi to ako včera, čo prišiel pokyn na domácu karanténu s e-learningom pre našich žiakov a home office pre nás, učiteľov. A máme za sebou prvý týždeň. Nepredstaviteľné sa stalo skutočnosťou…

Každý z nás má nejaké pocity, žiaci, ich rodičia, aj my, pedagógovia. Zrejme málokto pozitívne. Predstava bola: žiak ráno vstane, pripraví si učebnice, zošity, pripojenie na internet a na základe pokynov začne pracovať. V edupage ho čakajú pokyny a pripravené materiály na samoštúdium. Výsledok svojej práce pošle učiteľovi, prekonzultuje s ním prípadné problémy…

Realita je trošku odlišná. Hneď od prvého dňa vyskočili problémy s technikou. Aj ja sama som si vyskúšala, aké je náročné realizovať e-learning, keď má človek dispozícii iba mobil, hoci s internetom. Nič mi nešlo otvoriť, takže skontrolovať materiály od detí bola utópia. Zároveň sme veľmi prácne zisťovali úlohy pre moju dcéru. Potom som dostala výbornú radu stiahnuť si do telefónu aplikáciu doc reader. Odpadla povinnosť zháňať materiály od spolužiakov aj odpovede mojim žiakom typu: Prepáč, neviem to otvoriť… Zároveň zostal problém maličkej obrazovky a komplikovaného čítania. Takže úplne rozumiem deťom, ktoré majú problémy tohto typu. Mne sa ho už našťastie podarilo vyriešiť a som veľmi vďačná, že kuriéri ešte stále doručujú zásielky, hoci tým ohrozujú svoje zdravie.

Rozumiem aj rodičom, ktorí sa od prvého dňa sťažujú. Chápem, že je náročné ísť ráno do práce, 8 hodín odrobiť a po príchode domov sa postarať o domácnosť. Už to samotné stačí. A keď k tomu zo dňa na deň pribudne kopa učenia so svojimi deťmi, viem si predstaviť, že sa mnohým dvíha tlak. Každý deň premýšľam, ako z toho von. Ja síce v týchto dňoch nemusím cestovať do práce, ale takisto musím pracovať, takisto sa musím postarať o domácnosť, navariť, upratať, byť k dispozícii svojej dcére, byť k dispozícii svojim žiakom a ich rodičom. A nie 8 hodín, ale od rána do neskorého večera. Prví žiaci so mnou komunikujú hneď ráno, poslední ešte neskoro večer.

V tejto situácii je pre mňa záchranou, že moja dcéra je od malička veľmi samostatná. Áno, potrebuje s niektorými vecami pomôcť, vysvetliť, skontrolovať. Ale väčšinu úloh si robí sama. Netreba ju posielať, akonáhle jej pípne nejaká úloha, hneď sa toho zbavuje, aby sa jej nenakopili. Dokonca sme vďaka pani učiteľke angličtiny odbúrali aj potrebu preskúšania slovíčok. Nainštalovali sme si aplikáciu Wocabee, keď nám prišli od p. učiteľky prihlasovacie údaje. No a keďže je to formou súťaže o najvyšší počet bodov, netreba ju do toho ani naháňať. Sleduje si priebežné poradie a zbiera body, keďže nechce stratiť pozíciu. Slovíčka vie úplne bezchybne a mňa to nestálo žiadne úsilie. Treba to skúsiť, netreba sa na to pozerať ako na ďalší výmysel učiteľov. Takže z celého množstva úloh na mňa zostáva len pomôcť s matematikou.

Myslím si, že práve toto je cesta. Využime tento čas a posilňujme samostatnosť našich detí. Odbremeníme seba a zároveň tým spravíme veľa pre svoje deti. Áno, na začiatku to bude ťažšie, ako každá novinka, ale každým dňom sa to bude zlepšovať. Dieťa neutrpí žiadnu traumu, keď naň presunieme primeranú zodpovednosť. Naozaj nie je potrebné sedieť s ním nad každou úlohou. Skúsme im dať krídla a nechať ich pomaličky lietať. Pomôže im to aj pri Testovaní 9, ak si budú vedieť sami poradiť s problémami. A ak by boli úplne v koncoch, vždy je možnosť otvoriť si edupage a napísať učiteľovi správu. Ja takéto prosby o pomoc dostávam denne a snažím sa hneď reagovať. Myslím si, že aj každý jeden môj kolega. No a rodič získa vzácny benefit – čas.

Nikto z nás nevie, ako dlho toto ešte potrvá, ale je zrejmé, že od opakovania učiva sa skôr či neskôr budeme musieť posunúť aj k novým učivám, čo bude zas o niečo náročnejšie. Tento týždeň v podstate slúžil ako také overenie, či dokážeme elektronicky fungovať. Skúsme zvýšiť efektivitu našej budúcej spolupráce aj tým, že učiteľ pre rodičov nebude nepriateľ a nejaká autorita prideľujúca prácu, ale posuňme ho na pozíciu keď aj nie hneď kamaráta, ale aspoň partnera v komunikácii. Ja si veľmi vážim, že “moji” rodičia, z tried, ktoré učím, so mnou denne komunikujú, obracajú sa na mňa a spolupracujeme pri riešení problémov. Musíme si uvedomiť, že sme všetci na jednej lodi a všetkým nám ide o to isté – aby naše vaše deti úspešne ukončili tento školský rok a zvládli všetko, čo na ne čaká.

Mgr. Danica Markovičová, učiteľka na Súkromnej základnej škole DSA Považskej Bystrici